Väčšina obrázkov na stránke pochádza z google.sk, deviantart a ani po vlastnej úprave ich nepovažujem za svoje. Články je prísne zakázané kopírovať bez povolenia autora a uverejnenia zdroja, vzťahujú sa na ne autorské práva, moju umeleckú tvorbu, ktorú je taktiež zakázané kopírovať nájdete v Tvorivom kútiku.
Pracuje sa na sérii: Pod krídlami noci

7. V loveckom ringu (Pod krídlami noci)

24. dubna 2015 v 14:13 | Laya Mei |  Písomná tvorba!
7. V loveckom ringu

"Brad." Akonáhle Alastor vyslovil jeho meno, tak sa na mňa Medveď zameral. Vystúpil zo skupinky a ten pohľad v jeho očiach sa mi ani trocha nepáčil.
"Poď so mnou, trocha sa pobavíme Zelenáč." Nerozumel som o čo mu ide, ale to už bol na odchode ku dverám.
Trocha neveriacky a ešte vždy dezorientovane som ho nasledoval, bol som tu len chvíľu a ešte sa nič dobré nestalo.
Za dverami sa nachádzala ďalšia rozľahlá miestnosť rozdelená do viacerých častí. Jedna časť bola očividne posilňovňa, tá ďalšia bola zrejme určená na gymnastiku a celkom vzadu, kde na mňa čakal Medveď, sa nachádzal boxerský ring .
"To si zo mňa robíte srandu." Zamrmlal som si pre seba, ale Sebastián ma zrejme začul, jeho posmešný pohľad ktorý kričal: "Máš to spočítané!" mi bol toho dôkazom. Myslím, že mu nie som veľmi sympatický.
"Chrániče sú tamto." Medveď ukázal rukou do rohu miestnosti. "A aby si nepovedal, ja si ich nedám a použijem rukavice. Nech je to fér." Venoval mi lišiacky úsmev.
Prišiel som k chráničom a letmo ich prebehol pohľadom. V pästnom súboji si verím, to nebude nutné, usúdil som. Otočil som sa k nemu sršiac sebadôverou. "To nebude potrebné." Vyhlásil som a vrátil sa k ringu.
"Je dobré že si veríš Zelenáč, ale nerád by som ti vážne ublížil." Pokrútil som hlavou a venoval mu jeden z tých svojich odhodlaných pohľadov, pričom sa mi na perách mimovoľne rozlial úsmev.
"Môžeš to skúsiť." Odpovedal som mu vyzývavo. Zatváril sa pochybovačne a pozrel na Alastora, akoby čakal na jeho zvolenie, ten len prikývol a Brad skočil do ringu. Nasledoval som ho.
Všetci sa postavili ku stene a pozerali ako okolo seba začíname krúžiť. Ani jeden z nás nevedel čo od toho druhého čakať a preto sme postupovali opatrne. Začali sme sa trocha oťukávať a postrkovať aby sme odhadli silu súpera. Už pri prvých úderoch mi bolo jasné, aký je Medveď silný. Postrčil ma a nebyť zábrany už by som vyletel z ringu. Odrazu som si uvedomil, že ísť sem celkom nechránený, bola možno kolosálna hlúposť, ale nemienil som vycúvať.
Medveď je obrovský a silný, na čo sa pri útoku z veľkej časti spolieha. Mojou výhodou by mohla byť rýchlosť, ale ťažko odhadnúť koľko sily budem musieť dať do jedného úderu, aby som mu aspoň postrapatil účes.
"No tak, na čo čakáš Zelenáč! Zaútoč! No tak, chcem vidieť čo v tebe je!" Jeho hlas sa ozýval v telocvični, mal som pocit ako keby som sa ocitol na fronte, ale jeho slová zapôsobili a vrhol som sa vpred. Medveď sa po mne zahnal, prikrčil som sa a venoval mu niekoľko úderov na solar plexus, potom ma vykryl a odsotil. Spamätal sa rýchlejšie ako som očakával a hneď po mne vyštartoval. Tentokrát ma zasiahol a počul som ako mi zaprašťali kosti v sánke. Bol to tvrdý úder, aj cez rukavice to bolo ako dostať kladivom.
Zachytil som sa zábrany na ringu a pľul krv zatiaľ čo Medveď na opačnej strane poskakoval. Neustále sa držal v pohybe a nespúšťal zo mňa zrak. "Tak čo Zelenáč, už máš dosť?"
Vzchopil som sa a zaujal postoj, v sánke mi pulzovalo a cítil som ako začína opúchať, ale snažil som sa to ignorovať a sústrediť svoju pozornosť na Medveďa.
Tentokrát sa na mňa vrhol ako prvý, znova som sa niekoľkokrát uhol a vykrýval jeho údery keď som si všimol medzeru v jeho obrane a okamžite ju využil. Znova sa na mňa zahnal, vyhol som sa a chytil ho za zápästie. Druhou rukou som mu venoval nepríjemný úder na lakeť z vonkajšej strany. Medveď skríkol a stiahol sa držiac si poranenú ruku. Uniklo mu zopár nadávok, no spamätával sa rýchlo, pár razy skúsil rukou pohnúť a keď mu došlo, že nie je zlomená, znova zaujal postoj, tentokrát mu v očiach blčalo a doslova na mňa skočil, ale bol som rýchlejší a podarilo sa mi uskočiť nabok. "To nebolo zlé Zelenáč, tak predsa v tebe niečo je." Zadíval sa mi do očí s dravým úsmevom. Boj ho očividne tešil.
V tom sa Medveď zvrtol tak rýchlo, že som nestihol zareagovať, chytil ma za ruku, čím mi znemožnil uniknúť a podkopol nohy, tie vyleteli do vzduchu a ja som tvrdo dopadol na žinenku. Lapajúc po vzduchu som sa pokúsil vstať, ale zinkasoval som kopanec do rebier po ktorom som sa znova ocitol na chrbte.
Počul som ako niekto zatlieskal a Medveď sa uvoľnil, zrejme to malo znamenať koniec zápasu. Odrazu sa nado mnou skláňala Astrid s tým svojim žiarivým úsmevom. "V poriadku Jonathan?" Stále sa usmievala, ale v očiach sa jej zrkadlila starosť. Tak nejak ma to potešilo. "Jasné." Prevalil som sa na bok a pomaly vstal. Neskutočne to bolelo, ale nechcel som vyzerať ako slaboch.
"Hej, si v poriadku?" Otočil som sa na Medveďa, ktorý sa nadšene usmieval od ucha k uchu. Prikývol som.
"Si celkom rýchly. Fakt si ma prekvapil, ale dám ti jednu radu kamoš, nabudúce ma nepodceňuj. To že je niekto veľký, ešte neznamená, že je aj pomalý." Stále sa usmieval a mal dobrú náladu, ale to mu nebránilo poúčať ma. Na to som mu však nemal čo povedať, naozaj som podcenil jeho rýchlosť, bola to tvrdá lekcia.

Astrid ma vzala do oddelenej časti miestnosti, kde ako sa ukázalo sú šatne a ošetrovňa. Šikovne sa pustila do ošetrovania mojich zranení. Určite to nerobila po prvý krát. "Takže ty si tu aj niečo ako sestrička?" Usmiala sa, ale neprestávala mi čistiť odreniny nad okom.
"Skôr doktorka. Študovala som medicínu." Trhol som sa keď mi na ranu priložila štípajúci dezinfekčný roztok. "Prepáč." Povedala nežne, ale pokračovala.
"Astrid." Medzi dverami stál Sebastián a skúmavo nás pozoroval. "Nemusíš sa o toho nového tak starať, to si tie rany nevie vyčistiť aj sám?" Astrid si povzdychla a vstala.
Podišla k Sebastiánovi a položila mu ruku na rameno. "Ale, ale, hádam len nežiarliš?!" Mrkla na mňa a odišla za ostatnými. Myslím, že už rozumiem tomu, prečo ma tento chlap nemá rád.
Vzal som si tampón napustený dezinfekciou a pokračoval v čistení. Neuvedomil som si to, ale Sebastián ešte vždy postával vo dverách a opieral sa o zárubňu. "Potrebuješ ešte niečo?" Opýtal som sa mierne podráždene a venoval mu pohľad. Jeho reakcii som však celkom nepochopil, len sa na mňa znova posmešne usmial a odišiel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Romanus Von Rayne Romanus Von Rayne | E-mail | Web | 24. dubna 2015 v 23:01 | Reagovat

Dobré, len to prosím ťa negyčuj milostným trojuhoľníkom ok? :) Lebo tie sú už dosť obohrané... :D

2 Lilith Lilith | E-mail | Web | 24. dubna 2015 v 23:32 | Reagovat

[1]: O to sa neboj, byť však originálny v tomto žánri je doslova umením :D Ale bude to trocha inak... nejaká tá láska musí byť, ale táto bude netradičná, len čo je pravda :D :P
Ja osobne mám z tohto dielu pocit, že je zatiaľ asi najslabší, ale to možno len preto, že takýto druh boja opisovať mi nie je blízke... aj som si pri jeho spätnom čítaní uvedomila že som zívla a to nie je dobré znamenie, čo znamená, že ďalší musí byť o vampoch a musím sa tam rozšupnúť, do vampov sa mi ľahšie vciťuje... Však mi vieme prečo :D :D

3 Romanus Von Rayne Romanus Von Rayne | E-mail | Web | 25. dubna 2015 v 0:05 | Reagovat

Áno vieme, :D Myslel som si že povieš niečo takéto. Udivili ma totiž že si psychicky zvládla napísať dva diely za postavu lovca ako HH. Úprimne, toto je daľšia vec za ktorú ťa obdivujem. Pre mňa je proste nepredstaviteľné  vžiť sa do postavy lovca. To môžem ísť rovno do superstár rozprávať o nadprirodzených svetoch vo svete. :D

4 Lilith Lilith | E-mail | Web | 25. dubna 2015 v 2:43 | Reagovat

[3]: Možno je to trocha nepredstaviteľné, ale keď si to tak vezmeš, tak v tom nie je až taký rozdiel...Vampyr, ale aj Lovec sú svojim spôsobom predátormi, len používajú iní druh zbraní... Takže sa to nepíše až tak ťažko, len k tejto kapitole som sa naozaj skôr nútila, takže mi nepríde veľmi svetoborná... V tej %dalšej sa však plánujem polepšiť :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama