Väčšina obrázkov na stránke pochádza z google.sk, deviantart a ani po vlastnej úprave ich nepovažujem za svoje. Články je prísne zakázané kopírovať bez povolenia autora a uverejnenia zdroja, vzťahujú sa na ne autorské práva, moju umeleckú tvorbu, ktorú je taktiež zakázané kopírovať nájdete v Tvorivom kútiku.
Pracuje sa na sérii: Pod krídlami noci

8. Záchranná misia (Pod krídlami noci)

17. července 2016 v 1:02 | Laya Mei |  Písomná tvorba!
8. Záchranná misia

"Vstávaj, no tak. Jonathan." Jej hlas a silné trhnutie ma prebralo zo sladkého spánku.
"Čo sa deje? Horí?" Astrid stála nado mnou a čakala kým sa dám do kopy. Zdvihol som hlavu zo stola a lepšie sa jej prizrel. Zdá sa, že má naponáhlo.
"Nie, ale máme prácu. Ďalšia mŕtva a jedna nezvestná." Nedočkavo dupkala nohou.
"Mŕtva? To sa vampíri musia kŕmiť každý deň?" Astrid sa zadívala na tmavú drevenú podlahu a zatvárila sa podráždene. "Aké zlé to je?" Opýtal som sa už vážnejším tónom.


"Dievčatá sa vracali zo školy domov a cestou sa zastavili v kine. Jedno z nich našli mŕtve na záchodoch, to druhé zmizlo." Odmlčala sa. "Alastor chce aby sme to prešetrili. O mŕtvolu sa pri prevoze postarajú Čističi, ale treba sa pozrieť po tej nezvestnej. Je pravdepodobné, že je stále nažive. Vampír sa už nasýtil, takže nemá dôvod ju hneď zabíjať, ale to neznamená, že jej nemôže nijak ublížiť. Takže sa už preber a pohni sa, auto čaká vonku." Na stôl položila ťažký opasok ovešaný zbraňami a otočila sa na odchod.
Chytil som opasok a prevracal ho v dlani. Vrhacie nože, shurikeny, dýka, paralyzér a samozrejme, stará dobrá pištoľ. Väčšinu z toho zrejme nebudem potrebovať, no aj tak som si ho dal okolo pása a snažil sa dobehnúť Astrid.
Vybehol som von a pred vchodom už na nás čakala čierna dodávka s tónovanými oknami. Za volantom sedel Brad a mračil sa. Vedľa neho sa hniezdila Astrid a v rukách držala šípky. Obzrela sa na mňa a ukázala mi aby som si sadol vedľa nej. Sotva som dosadol a už sme vyrazili. Zarazený do sedadla som sledoval ako sa Astrid pohráva s šípkami a plní ich nejakou tekutinou.
"Čo je to?" Opýtal som sa nervózne.
"Paralyzujúci jed. Na pár hodín to odrovná aj vampíra."
"Jed? Nechceme ho zabiť?" Hodila po mne očkom, ale ďalej sa venovala svojej práci.
"Ak sa nám naskytne príležitosť, tak ich najskôr zajmeme a vypočujeme, až potom sa ich zbavíme. No keď ho nájdeme a stretneme sa s vampírom tvárou tvár, tak sa nehraj na hrdinu a drž sa za mnou." Mlčky som prikývol.
Po chvíli jazdy som sa odhodlal znova prehovoriť: "Ostatní s nami nepôjdu?" Astrid ani okom nemihla a stále sa sústredene zaoberala striekačkami. Chvíľu trvalo než mi došlo, že ma pre sústredenie zrejme prepočula a tak sa slova ujal Brad.
"Ichi je stopár, rád pracuje sám, takže sa s ním stretneme až na mieste určenia." Sústredene sa díval na cestu a napäto zvieral volant, až mu obeleli hánky na rukách. "Sebastián je knihomoľ, väčšmi ako na ľuďoch mu záleží na knihách. V boji by nám veľmi nepomohol. Plány mesta však pozná ako vlastnú dlaň a v prípade núdze nám je schopný zaistiť únikovú trasu." K tomu som nemal veľmi čo povedať a okrem toho sa mi zdalo, že atmosféra v kabíne auta zhustla.
Zahĺbil som sa do vlastných úvah o vzniknutej situácii. Všetci boli očividne pod tlakom. Možno sú nervózny z toho, že vampír si drží eso v podobe mladej rukojemníčky, ale z nejakého dôvodu som mal pocit, že je niečo, čo mi ešte nepovedali. Brad síce držal plyn na podlahe, no i napriek tomu sa mi zdalo, že cesta ubieha akosi pomaly. Nakoniec som to už dlhšie nevydržal a prehovoril som: "Tak, von s tým..." Povedal som to relatívne po tichu, no obaja v okamihu zbystrili pozornosť a venovali mi kradmý pohľad.
"O čom hovoríš?" Spýtala sa Astrid s predstieranou ľahostajnosťou, ale pocítil som náznak podráždenia.
"Obaja ste napätí a nervózni už od chvíle, čo sme vyrazili. Mám pocit, že mi niečo tajíte, ale ak máme spolupracovať, tak by som mal byť oboznámený so všetkým. Nemyslíte?"
Brad si s Astrid vymenil krátky pohľad. Bolo medzi nimi badať známky tichej komunikácie. Nakoniec však Brad prísne zvráštil čelo a prikývol. Astrid sa ku mne zvrtla a zazrela mi do očí.
"Máš dobrú intuíciu." Zdá sa mi to, alebo to naozaj nepovedala veľmi nadšene, takto to budem sotva môcť považovať za kompliment. "Naozaj je tu niečo, o čom by si mal vedieť. Nestáva sa to často, len zriedka, ale občas, vampír svoju obeť premení. Možno z nudy, kto vie... No je možné, že budeme stáť nie len proti skúsenejšiemu jedincovi, ale i proti novorodenej, lačniacej po krvi." Hľadela na mňa svojimi veľkými, zmaľovanými očami a čakala na reakciu.
"Líšia sa títo novorodení od ostatných vampírov?" Opýtal som sa zadumane.
"Čo sa sily týka, tak ani veľmi nie. Sú však podstatne agresívnejší a idú priamo po krku. Našťastie sú však len zriedka oboznámení so schopnosťou manipulovať energiami a tak sa sústreďujú na fyzické útoky." Odmlčala sa a zamerala svoj pohľad na cestu pred nami, potom dodala. "Sú veci horšie ako smrť. Prinajmenšom pre lovca, je predstava, že sa z neho stane vampír natoľko neznesiteľná, že si radšej sám vezme život." Prikývol som na znak pochopenia a v tom zazvonil Bradov mobil.
Brad prijal hovor a dal ho nahlas. "Niečo nové Ichi?" Z druhej strany linky sa potichu ozval Ichirou.
"Hľadajte v prístave budovu s označením 55-I, cieľ sa nachádza v zadnej časti."
"Ako je na tom dievča?" Opýtala sa Astrid.
"Zdá sa, že je v bezvedomý, má zranenia po uhryznutí. Zatiaľ nevykazuje žiadne známky premeny." Astrid to očividne veľmi neupokojilo.
"O dve minúty sme tam!" Ozval sa Brad. Dupol na plyn ešte zúrivejšie a ukončil hovor.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama