Väčšina obrázkov na stránke pochádza z google.sk, deviantart a ani po vlastnej úprave ich nepovažujem za svoje. Články je prísne zakázané kopírovať bez povolenia autora a uverejnenia zdroja, vzťahujú sa na ne autorské práva, moju umeleckú tvorbu, ktorú je taktiež zakázané kopírovať nájdete v Tvorivom kútiku.
Pracuje sa na sérii: Pod krídlami noci

9. Novorodená (Pod krídlami noci)

17. července 2016 v 1:11 | Laya Mei |  Písomná tvorba!
9. Novorodená

Dorazili sme do prístavu a zaparkovali. Priamo pred nami sa týčila budova s označením 55-I. Obzrel som sa okolo seba, no prístav bol prázdny, nikde ani živej duše.
"Čo teraz?" Pozrel som na Astrid s Bradom.
"Čo myslíš Zelenáč? Teraz pôjdeme loviť." Povedal potichu a spod bundy vytiahol upravenú strelnú zbraň. Urobil som to isté a Astrid vytiahla a zložila dutú trubičku, do ktorej vložila šípku napustenú paralyzujúcim jedom.


Pomaly sme sa priblížili k bočnej strane skladiska a Brad mlčky ukázal smerom hore k rebríku vedúcemu na strechu budovy. S Astrid sme prikývli a nasledovali ho.
Na streche fúkal mrazivý vietor a začalo popŕchať. Veľké kvapky bubnovali na kovovú strechu budovy a maskovali tak naše pomalé kroky. Pri strešnom okne kľačala nízka postava v čiernom, chvíľu mi trvalo než som pod kapucňou spoznal Ichiho.
"Aká je situácia?" Spýtala sa Astrid šeptom.
Ichirou jej venoval znepokojený pohľad. "Dýcha, ale stále sa nehýbe, nevyzerá to dobre." Astrid sa mierne predklonila aby nazrela do skladiska, tiež som tam nazrel.
Na zemi ležalo dievča v nohaviciach a tričku, vlasy mala prehodené cez tvár a nejavila výraznejšie známky života. Úkosom som pozrel na ostatných, tí sa už vzďaľovali od okna aby prebrali ďalší postup, ja som tam však zostal stáť ako primrazený s pohľadom upretým do tmavého skladiska. Očami som pátral v tme po akomkoľvek nebezpečenstve, no mimo dievčaťa tam bolo len zopár debien a hrdzavejúce vysokozdvižné vozíky. Pár metrov pod strešným oknom bol krížom cez skladisko natiahnutý kovový most vedúci z jednej strany na druhú. Napravo sa nachádzali schody vedúce do nejakej kancelárie, mala otvorené dvere a vo vnútri sa svietilo. Ako človek som predpokladal, že útočník sa bude skrývať práve tam a tak som sa naklonil ešte viac, aby som si to tam lepšie prezrel. V tom sa z tmy vynoril muž a s lačným úsmevom sa pozeral priamo na mňa. Zaspätkoval som a takmer spadol na kovovú strechu, ostatní na mňa zazreli s otáznikom v očiach.
"Myslím, že ma videl." Dostal som zo seba trocha zadychčane. Ichirou si zúrivo prehrabol svoje ebenové vlasy a povedal po japonsky niečo, čomu som nerozumel, predpokladám, že nešlo o nič lichotivé. Brad sa tváril ako bezvýrazná socha, odložil zbraň, postavil sa na rovné nohy a svaly sa mu napli. "Asi som to pokašľal." Povedal som a Astrid si ma premerala s prižmúrenými očami. Ako by som to urobil naschvál...
V tom Brad vybehol a skočil do skladu skrz strešné okno. Sklo sa roztrieštilo a Brad s revom dopadol na mostík v hornom poschodí skladiska z ktorého pohotovo skočil na zem a odrazu stál tvárou v tvár prekvapenému vampírovi. Ten z šoku vypleštil krvou podliate oči a prikrčil sa ako divé zviera zahnané do kúta. Brad nestrácal čas a plnou parou sa vrhol vpred. Videl som ako sa vampír pripravuje na náraz práve vo chvíli keď ho zasiahla šípka. Pozrel som na Astrid no tá už nabíjala ďalšiu a pripravovala sa po ňom znova streliť. Vampíra to vyviedlo z miery natoľko, že stratil koncentráciu a Brad ho poľahky odsotil do debien za ním.
Ichirou sa prehnal popri nás a mačacími pohybmi sa dostal do skladu. Brad zamestnával vampíra zatiaľ čo sa Ichirou v tichosti zakrádal k dievčaťu na podlahe. Videl som ako sa k nej skláňa a kontroluje jej pulz, takmer okamžite od nej odskočil a opäť zanadával. Z púzdier na chrbte vytasil dva krátke meče a sústredene pozoroval osobu pred sebou.
Astrid sa vedľa mňa pomrvila a potichu zanadávala. Začala pohľadom preskakovať z jedného cieľa na druhý, akoby sa nevedela rozhodnúť. Nakoniec sa však znova zamerala na staršieho vampíra, no ten sa tentokrát uhol. Ja som sa v šoku prizeral a ani ma nenapadlo použiť zbraň, ktorú som stále zvieral v ruke. Vampír vyzeral, že čoskoro podľahne účinkom jedu a stále som si nebol istí, čo sa udialo s tým dievčaťom. Tá sa medzitým na zemi pomrvila. Zaprela sa o ruky a posadila sa, dlhé tmavé vlasy jej skrývali tvár. Potom pomaly zdvihla hlavu a ja som zalapal po vzduchu. Vlasy sa jej rozostúpili ako závoj a odhalili krvou podliate oči, ktoré jej v tme žiarili ako mačkovitej šelme. Jej tvár však pôsobila skôr zmätene. Rýchlo a trhane pohybovala hlavou, keď sa rozhliadala okolo seba, až jej pohľad spočinul na Ichim, ten urobil zopár krokov vzad a zaujal postoj. Dievča si pomaly chytilo hrdlo a naprázdno prehltlo, potom sa pozrela na vampíra, ktorý stále bojoval len kúsok od nej z Bradom. Vampír sťažka dýchal a na čelo mu vystúpili kropaje potu, vyzeral, že má problém udržať rovnováhu, ale jeho súper už tiež javil známky únavy.
Dievčina sa znova pozrela na Ichira, naklonila hlavu ako vtáča, vyhodnocovala situáciu, potom sa nečakane zvrtla k svojmu spoločníkovi a zboku skočila na Brada, ten zvrieskol keď sa mu zahryzla do svalnatého pleca. Snažil sa ju odtlačiť rukami no držala sa ho pevne ako kliešť, prevalil sa a vďaka jeho váhe ju priklincoval k zemi. Predlaktím jej tlačil na priedušnicu a dievča sa divo mykalo. Brad sa druhou rukou natiahol k opasku a chopil sa vojenského noža.
Ichirou mu bežal na pomoc no vampír bol rýchlejší a vrhol sa na Brada od chrbta. Chytil mu ruku v ktorej zvieral nôž a zahryzol sa mu do krku. V tom vzduchom presvišťal lesklý kov a hlava vampíra sa skotúľala na zaprášenú podlahu. Jeho telo ochablo a mŕtva váha zatlačila Bradovo mohutné telo ešte viac na vampírku pod ním. Tá vyvrátila oči a otvorenými ústami lapala po vzduchu. Ichirou stiahol z Brada mŕtve telo a ten zmenil polohu. Obkročmo si sadol na Novorodenú, podvihol jej hlavu a prudko trhol až to zapraskalo. Jej telo pod ním ochablo a Brad sa uvoľnil. Ichi k nej podišiel zboku a mečom preťal vzduch, jej hlava sa oddelila od tela a mne z toho prišlo nevoľno. Pozrel naším smerom a zamával.
Zliezli sme do skladu a stáli nad dvoma čerstvými mŕtvolami zatiaľ čo Brad vyčerpane telefonoval s nejakým mužom.
"Čističi čoskoro prídu." Sťažka povedal keď dotelefonoval. Astrid k nemu pristúpila a začala si prezerať rany po uhryznutí. "Mal si šťastie." Povedala pri pohľade na ranu na krku. "Tesne ti minul tepnu, ale treba to zašiť. To zranenie na pleci nie je až také vážne, zahojí sa aj samo." Potom od neho odstúpila a z vrecka vytiahla látkovú vreckovku. "Na, prilož si to na krk a tlač na ranu." Podala mu vreckovku a Brad si ju tam s bolestným výrazom pritisol.
Ichirou sa zatiaľ odhodlal k obhliadke mŕtvych tiel a prehľadával im kapsy. Zameral sa predovšetkým na staršieho vampíra, ktorému z plášťa vytiahol zopár pokrčených papierov a vložil ich do plastového vrecka. Pristúpil som k telu a ukázal na jeho zápästie, "Čo je to?". Ichirou sledoval môj pohľad, chytil mŕtvolu za zápästie a všetci sa naklonili bližšie, aby videli symbol, ktorý mal na ňom vytetovaný. Bol na ňom vyobrazený erb s popínavou ružou.
Astrid vytiahla malý špionážny fotoaparát a vyhotovila niekoľko snímkov. "Zdá sa, že náš priateľ patril ku klanu, ale tento erb nepoznám." Povedala s ustarosteným výrazom a pohľadom spočinula na Ichirouvi. "Ichi, našiel si ešte niečo?"
"Len zopár potrhaných papierov, neviem či z nich niečo dostaneme."
"Dobre." Odpovedala mu a pozrela na vchod do skladiska. "Mali by sme ísť, čističi tu budú čo nevidieť a ty potrebuješ ošetriť." Preniesla svoj pohľad na Brada a ten prikývol.
Telá sme nechali ležať na zemi bok po boku. Vyhrali sme, ale aj tak som sa neubránil pocitu bezmocnosti. Nedokázal som urobiť vôbec nič. To dievča je mŕtve a Brad mohol prísť o život, to je každý deň v tomto svete takýto? Zmocnili sa ma pochybnosti o mojom rozhodnutí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama